Keď ľudia k sebe nájdu dobré slová

V januári sme na manželkine narodeniny dostali od syna balíček s novými telefónmi, zákuskami, fľaškou marhuľovice a krásne gratulácie od jeho rodiny, detí a aj priateľov z Červeného Hrádku.

Potešili sme sa. Pomysleli sme si, že by sme sa mali revanšovať aj my im. Rozmýšľali sme, čo v balíčku pre nich poslať. Rozhodli sme sa, že napečieme bratislavské pajgle (záviny) orechové aj makové. Tie oni majú všetci radi. Do balíčka sme dali dva makové a dva orechové záviny, fľašku Spišskej borovičky, pre deti sladkosti a hlavne jahodový, marhuľový a banánový džem. S balíčkom sme cestovali vlakom na poštu do Břeclavi, lebo z Břeclavi do Chomutova príde balík za 24 hodín. Nič sa cestou nepokazí.

V Bratislave sme nastúpili do oddielu, kde sedela mladá dáma. Po pozdrave sme nadviazali reč, spýtala sa, kam cestujeme. Povedali sme, že do Břeclavi s balíčkom na poštu. Ona nám prezradila, že ide do Ostravy. Slovo dalo slovo a ďalej sme sa rozprávali. Na našu otázku, či uhádne, koľko máme rokov, nevedela odpovedať. Nechcela uveriť, že už máme 84 a 86 rokov. Dokázali sme jej pravdivosť našich slov fotografiami z našej železnej svadby - 65 rokov nášho spoločného života. Spýtala sa, ako sme mohli toľko rokov spolu vydržať. Odpovedali sme , že láskou, vzájomnou úctou k sebe a slovíčkami prosím a ďakujem. Obaja sme vyrastali vo viacdetnej rodine, nás bolo 7 chlapcov a jedna sestra. V manželkinej rodine bol jeden syn a 4 dievčatá. Hovorili sme o tom, čo všetko sme spolu prežívali. Veľmi radi varíme ovocné džemy, zavárame ovocie a zeleninu (niekedy aj 600 pohárov) a neskôr veľa z toho rozdáme. Radi pečieme koláče, chodíme do lesa na hríby. Pred sviatkami robíme zo 6 kg múky a 36 vajíčok slížiky. Všetko robíme spolu a preto nám ten manželský život tak dlho vydržal. Počúvala nás a odpovedala, že ona ešte zážitky nemá.

Keď sme s manželkou v Břeclavi vystupovali, spýtala sa, či dovolíme, aby nás objala a pobozkala, pretože nás obdivuje. Poďakovala sa za naše predmanželské školenie do života, ktoré od nás dostala. Popriali sme jej veľa zdravia a šťastný život v jej manželstve.

Eduard Wenzl



Veselá vinšovačka

Sme taká rodina, že nezabúdame na tých, ktorým k ich sviatku máme zablahoželať.

Aby sme neopomenuli deň, všetky sviatky – „povinnosti“ sme si poznačili do kalendára, lebo veď už máme 84 a 86 rokov a zabúdame.Na oplátku oni telefonicky volajú a gratulujú nám.

Niekomu napíšeme blahoprajnú pohľadnicu k narodeninám či meninám. Keď môžeme, tak radšej gratulujeme telefonicky, aspoň vieme, že ešte volaný či volaná žije. Hlas nás spojí, akoby sme boli vedľa seba. Oni zasa zavolajú k nám na naše sviatky a navzájom sa pochválime alebo posťažujeme, ako sa nám v živote darí. Pre nás je to deň otvoreného telefónu. Ten, kto z nás má sviatok, musí v ten deň telefón obsluhovať. 18. 3. sú v kalendári moje meniny. Od rána do 20:30 hod. som mal 17 telefonických gratulácií. Bol to pre mňa krásny deň. Toľko ľudí sa predo mnou objavilo, pochválilo, posťažovalo, ako sa aj im v živote ešte darí.

Ďakujem všetkým za milé slová. Bol to pre mňa balzam na moju dušu.

Eduard Wenzl