Na rozlúčku so vzácnym
človekom
Padá, padá farebné
lístie
Odchádza s ním
jeseň
z nášho kraja
Aj vtáčia pieseň
ranná, štebotavá stíchla
Mĺkvo je
V tom tichu
jesennom
počujem clivý tón –
Viem, lúčiť sa treba
Dotĺklo jedno statočné
srdce
Jedna kniha osudu
sa práve uzavrela
Vážený, milý pán
Wenzl!
Smútim s topoľmi
na Rendezi,
čo ste ich jedného dňa
sadili
Smútim nad stránkami
knihy,
kam ste presne
a živo poukladali
časť svojho života
aj život jednej doby –
Všetko hlboko prežité,
všetko krištáľovo verné
Takého si Vás
zapamätám
Viem, srdce Vás bolelo
srdce Vás tiahlo
k jedinej Vašej
milej
Po celý život až na
prah smrti
boli ste vedno, stáli
ste pri nej
Už tam, vo večnosti
opäť ste spolu
A nám ostáva iba
spomienka
S hlbokou úctou
a vďakou
uchováme si – nie
legendu
pravdu o Vás oboch –
Vášho spoločného
statočného života.
(D. L., 3. novembra
2015)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára