Na rozlúčku so vzácnym človekom

Na rozlúčku so vzácnym človekom

Padá, padá farebné lístie
Odchádza s ním jeseň
z nášho kraja
Aj vtáčia pieseň
ranná,  štebotavá stíchla
Mĺkvo je

V tom tichu jesennom
počujem clivý tón –
Viem, lúčiť sa treba
Dotĺklo jedno statočné srdce
Jedna kniha osudu
sa práve uzavrela

Vážený, milý pán Wenzl!

Smútim s topoľmi na Rendezi,
čo ste ich jedného dňa sadili
Smútim nad stránkami knihy,
kam ste presne a živo poukladali
časť svojho života
aj život jednej doby –
Všetko hlboko prežité,
všetko krištáľovo verné

Takého si Vás zapamätám

Viem, srdce Vás bolelo
srdce Vás tiahlo
k jedinej Vašej milej
Po celý život až na prah smrti
boli ste vedno, stáli ste pri nej

Už tam, vo večnosti opäť ste spolu
A nám ostáva iba spomienka
S hlbokou úctou a vďakou
uchováme si – nie legendu
pravdu o Vás oboch –
Vášho spoločného statočného života.

(D. L., 3. novembra 2015)


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára