Nie každý odborník je ten, ktorý sa vyučil remeslu a stal sa majstrom svojho remesla. Nie každý vysokoškolsky vzdelaný človek dokáže viac ako ľudia so základným vzdelaním. Sú ľudia, ktorí svojou túžbou dokážu urobiť niečo, nad čím sa aj veda musí pozastaviť a uznať kvality výrobku od amatéra.
V roku 1929 som mal dva roky, keď nám zomrel otec. Po jeho smrti nás zostalo žiť 7 bratov a jedna sestra. Mama sa už nevydala.
Ako 11-ročná išla slúžiť k deťom do Budapešti k svojmu bratovi. Keď bratove deti odrástli, slúžila v iných rodinách. Tam sa naučila to, čo pre život a rodinu musí žena vedieť urobiť. V 17-tich rokoch pracovala v sifónovej továrni. Tam sa spoznala s budúcim manželom (s naším otcom), ktorý tam tiež pracoval. Pochádzal z Račištorfa, mama z Martina. Zosobášili sa a v roku 1904 sa im narodil prvý syn. Neskôr sa vrátili domov do Račištorfa. Otec nastúpil pracovať k železnici, mama sa starala o deti a chod domácnosti. Otec zomrel v mladom veku 49 rokov.
Chovali sme domáce zvieratá kozy, sliepky, zajacov, prasatá a dopestovali sme všetko, čo bolo pre rodinu potrebné. Bratia sa vyučili remeslám (zámočník, stolár, obchodník), ale všetci sme museli vedieť urobiť všetky domáce práce. Prať, variť, drhnúť dlážky, miesiť cesto na chlieb. Mama mala silnú reumu v rukách ako následok práce v továrni, preto nevládala vymiesiť cesto na chlieb. Ja ako 12-ročný som skoro ráno vstával a cesto na chlieb som vymiesil ja. Cestou do školy som odniesol chlieb k pekárovi upiecť a cestou zo školy som chlieb doniesol domov. Pri mame som sa naučil všetko, čo musí žena v domácnosti vedieť. Nič ma neprekvapí, čo je treba v rodine urobiť. V rokoch 1940 až 1945 som mal troch bratov na vojne. Od nich som sa naučil všetky remeselnícke práce. Všetky tieto remeselnícke práce som naučil aj synov. V živote ich dobre využívajú.
Eduard Wenzl
0 comments:
Zverejnenie komentára