Moja úcta ku knihe „RAČA“.

Pre ľudstvo je najväčším darom vynález písma akéhokoľvek druhu.
Bez písma by sme nič nevedeli o vzniku tohto sveta, o vývoji fauny, flóry, zvierat, morí, o živote ľudstva, o jeho myslení či žití, o vývoji techniky, spolužití národov, štátov, svetadielov, miest, dedín a rodín. Bolo by len ústne podanie, ktoré by sa časom skrášľovalo, zveličovalo alebo zabúdalo. Nevedelo by sa, čo bolo pred pár rokmi. Pomocou písma sa dozvedáme, čo sa udialo v ktorom desaťročí, storočí a tisícročí. Žili ľudia, ktorí sa naučili písať a začali písať kroniky v dedinách a ich častiach. Aj časť Bratislava-Rača mala svojich kronikárov a ľudí, ktorí ešte všeličo o živote vedia. Našli sa ľudia aj v Rači, ktorí využili tieto údaje a tiež aj žijúci obyvatelia, ktorí prispeli svojimi pamäťami a rôznymi obrázkami pomohli v roku 1989 stvoriť a dať vytlačiť krásnu knihu s názvom RAČA.
Klobúk dolu pred ich odhodlaním takéto dielo stvoriť. Využili všetky dostupné údaje. Ich časté sedenia so vzájomným doplňovaním vedomostí o dianí v Rači v slede mnohých rokov nasledujúcich za sebou. Tiež nájsť fotodokumentáciu zo všetkých rokov a tieto časti aj čitateľom do knihy vložiť. Pri čítaní knihy sa my starší vieme zamyslieť a vrátiť sa späť do rokov našej mladosti a mnoho ľudí, ktorí sú na fotografiách, vieme ešte spoznať. Ľuďom, ktorí túto knihu vydali, patrí nesmierna úcta. Tým, ktorí sa museli z Rače vysťahovať do Nemecka, Rakúska, Ameriky a Austrálie, som daroval alebo poštou poslal túto knihu. V odpovediach som sa dozvedel, že túto knihu často zoberú do rúk a čítaním sa vracajú do svojej mladosti v rodnej obci a deťom môžu ukázať, z akej krajiny a dediny pochádzajú. Toto dokáže iba napísaná a vydaná kniha o Rači z roku 1989.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára