V januári
sme na manželkine narodeniny dostali od syna balíček s novými telefónmi,
zákuskami, fľaškou marhuľovice a krásne gratulácie od jeho rodiny, detí
a aj priateľov z Červeného Hrádku.
Potešili
sme sa. Pomysleli sme si, že by sme sa mali revanšovať aj my im. Rozmýšľali sme,
čo v balíčku pre nich poslať. Rozhodli sme sa, že napečieme bratislavské
pajgle (záviny) orechové aj makové. Tie oni majú všetci radi. Do balíčka sme
dali dva makové a dva orechové záviny, fľašku Spišskej borovičky, pre deti
sladkosti a hlavne jahodový, marhuľový a banánový džem.
S balíčkom sme cestovali vlakom na poštu do Břeclavi, lebo z Břeclavi
do Chomutova príde balík za 24 hodín. Nič sa cestou nepokazí.
V Bratislave
sme nastúpili do oddielu, kde sedela mladá dáma. Po pozdrave sme nadviazali
reč, spýtala sa, kam cestujeme. Povedali sme, že do Břeclavi s balíčkom na
poštu. Ona nám prezradila, že ide do Ostravy. Slovo dalo slovo a ďalej sme
sa rozprávali. Na našu otázku, či uhádne, koľko máme rokov, nevedela odpovedať.
Nechcela uveriť, že už máme 84 a 86 rokov. Dokázali sme jej pravdivosť
našich slov fotografiami z našej železnej svadby - 65 rokov nášho
spoločného života. Spýtala sa, ako sme mohli toľko rokov spolu vydržať.
Odpovedali sme , že láskou, vzájomnou úctou k sebe a slovíčkami
prosím a ďakujem. Obaja sme vyrastali vo viacdetnej rodine, nás bolo
7 chlapcov a jedna sestra. V manželkinej rodine bol jeden syn
a 4 dievčatá. Hovorili sme o tom, čo všetko sme spolu prežívali.
Veľmi radi varíme ovocné džemy, zavárame ovocie a zeleninu (niekedy aj 600
pohárov) a neskôr veľa z toho rozdáme. Radi pečieme koláče, chodíme
do lesa na hríby. Pred sviatkami robíme zo 6 kg múky a 36 vajíčok slížiky.
Všetko robíme spolu a preto nám ten manželský život tak dlho vydržal.
Počúvala nás a odpovedala, že ona ešte zážitky nemá.
Keď
sme s manželkou v Břeclavi vystupovali, spýtala sa, či dovolíme, aby
nás objala a pobozkala, pretože nás obdivuje. Poďakovala sa za naše
predmanželské školenie do života, ktoré od nás dostala. Popriali sme jej veľa
zdravia a šťastný život v jej manželstve.
Eduard Wenzl
Dobré slová - naozaj ich v našom čase treba. A to na každý deň. Aby vyvažovali veľkú dávku negativizmu, ktorá sa medzi ľuďmi šíri a veľakrát zbytočne kalí dennú pohodu. Dobré slová a dobré vzťahy - cenné ľudské bohatstvo, ktoré môžeme hľadať a nachádzať každý v sebe bez ohľadu na materiálne statky. Srdečne Vás pozdravujem, milí manželia Wenzloví a prajem všetko dobré. D.Luknárová
OdpovedaťOdstrániť