Veselá vinšovačka

Sme taká rodina, že nezabúdame na tých, ktorým k ich sviatku máme zablahoželať.

Aby sme neopomenuli deň, všetky sviatky – „povinnosti“ sme si poznačili do kalendára, lebo veď už máme 84 a 86 rokov a zabúdame.Na oplátku oni telefonicky volajú a gratulujú nám.

Niekomu napíšeme blahoprajnú pohľadnicu k narodeninám či meninám. Keď môžeme, tak radšej gratulujeme telefonicky, aspoň vieme, že ešte volaný či volaná žije. Hlas nás spojí, akoby sme boli vedľa seba. Oni zasa zavolajú k nám na naše sviatky a navzájom sa pochválime alebo posťažujeme, ako sa nám v živote darí. Pre nás je to deň otvoreného telefónu. Ten, kto z nás má sviatok, musí v ten deň telefón obsluhovať. 18. 3. sú v kalendári moje meniny. Od rána do 20:30 hod. som mal 17 telefonických gratulácií. Bol to pre mňa krásny deň. Toľko ľudí sa predo mnou objavilo, pochválilo, posťažovalo, ako sa aj im v živote ešte darí.

Ďakujem všetkým za milé slová. Bol to pre mňa balzam na moju dušu.

Eduard Wenzl