Eduard Wenzl: Otec zomrel, keď som mal 2 roky...

›
Narodil som sa 7. septembra 1927 v Rači ako jedenáste dieťa v železničiarskej rodine. Rodičia postavili v roku 1928 rodinný dom. Otec zom...

Na rozlúčku so vzácnym človekom

›
Na rozlúčku so vzácnym človekom Padá, padá farebné lístie Odchádza s ním jeseň z nášho kraja Aj vtáčia pieseň ranná,  štebotavá...

NEZABÚDAM - SPOMÍNAM

›
Dňa 26. marca 2015 je 70. výročie   bombardovania železničnej stanice a obytnej časti Bratislavy zvanej RENDEZ
3 komentáre:

Nie som len pasívny – prispievajúci člen SČK

›
Už ako deväťročný som mal ťažký úraz – roztrhnutú pravú ľadvinu. V nemocnici na Hlbokej ceste mi zastavili krvácanie do moču. Bol som n...

Keď ľudia k sebe nájdu dobré slová

›
V januári sme na manželkine narodeniny dostali od syna balíček s novými telefónmi, zákuskami, fľaškou marhuľovice a krásne gratulácie od je...
1 komentár:

Veselá vinšovačka

›
Sme taká rodina, že nezabúdame na tých, ktorým k ich sviatku máme zablahoželať. Aby sme neopomenuli deň, všetky sviatky – „povinnosti“ sm...

Vyznanie lásky

›
Spoločne prežitých 65 rokov manželstva Gabriely a Eduarda Wenzlových. Som jedenáste dieťa železničiarskej rodiny. Od dvoch rokov som...
3 komentáre:

Krásne, radostné a nezabudnuteľné stretnutia

›
Čas a roky rýchlo bežia, ako voda v Dunaji. Prešlo 9 rokov školskej dochádzky, čas dospievania, zamestnania sa u vinohradníkov, roľníkov a ...

Nežijem nadarmo

›
Môj otec pracoval na železnici ako vlakvedúci od roku 1906. Zomrel mladý – 49 ročný. Po jeho smrti nás zostalo žiť 7 bratov a jedna sestra....

Milé prekvapenie z rodného kraja

›
Mám sesternicu v Nemecku, ktorá sa narodila v Račištorfe. Od roku 1946 žije v Nemecku. Často chodila so zájazdmi na Vinobranie a hody. Nesk...