Nie som človek túžiaci po sláve, ale len dobrovoľník. Už od detstva mi za moju prácu mnoho ľudí zaplatilo slovom ďakujem.
Darček k narodeninám
V živote je veľa pamätných kníh. Cirkevných, štátnych, celosvetových a rodinných.
Spojme sa!
Aj my, staršinovia 70-, 80-, 90-roční, ktorí ešte žijeme, máme povinnosť dať sa dohromady a napísať to, čo v knihe už z našich školských rokov nie je.
Aj Rača má rekordmana
Bol som železničiarom, ale už som 25 rokov na dôchodku. V pamäti mám veľa krásnych i zlých zážitkov za obdobie mojej práce.
Začnem smutnou udalosťou, keď som ešte nebol železničiarom.
Sú gény u človeka dedičné?
Narodil som sa 7. 9. 1927. Mojich starých rodičov som videl len na obrázkoch, ktoré mala mama a z jej rozprávania o ich celej rodine. V jej rodine sa narodil jeden brat a 3 sestry. Brat zostal žiť v Budapešti. Najstaršia sestra sa vysťahovala do Ameriky. Najmladšia žila neďaleko rodiska v Necpaloch, moja mama v Račištorfe.
Nie každá technika všetko vyrieši
Žijeme v čase vysokej vyspelosti techniky, modernizácie strojov, zariadení, ktoré nahrádzajú ľudskú prácu, zľahčujú a urýchľujú pohyb ľudí, ich myslenie, nové možnosti spojenia, hovorov v dennom živote aj na veľké vzdialenosti. Sú však medzi nami aj starší ľudia, ktorí nestačia držať krok s touto dobou a novými vymoženosťami.
Nežijú len poctiví ľudia na svete
Po otcovej smrti bolo u nás v dome veľmi smutno. Žilo sa nám ťažko.
Čo ma život naučil
Nie každý odborník je ten, ktorý sa vyučil remeslu a stal sa majstrom svojho remesla. Nie každý vysokoškolsky vzdelaný človek dokáže viac ako ľudia so základným vzdelaním. Sú ľudia, ktorí svojou túžbou dokážu urobiť niečo, nad čím sa aj veda musí pozastaviť a uznať kvality výrobku od amatéra.
Aj kozy sú múdre zvieratá
Keď nám 26. 10. 1929 zomrel otec, mal som dva roky a jeden mesiac. Po jeho smrti nás zostalo žiť 7 bratov a jedna sestra. Matka sa nemohla zamestnať. Na obživu bolo málo peňazí (malý dôchodok). Začali sme chovať zajace, sliepky a v lete aj kačice.